Jozef Šteffek sa narodil 1. januára 1952 v Banskej Štiavnici. Po skončení SVŠ vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK Bratislava, odbor systematická zoológia a ekológia živočíchov (1975). Rigoróznu prácu obhájil v r. 1976 a dizertačnú prácu v r. 1979. Habilitoval sa v roku 2003. Inauguroval v roku 2008.
Po skončení VŠ nastúpil na Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV v Bratislave a v r. 1980 prešiel na jeho vysunuté pracovisko do B. Štiavnice. Po jeho zrušení nastúpil na Ústav ekológie lesa SAV vo Zvolene. Súbežne vyučoval na Katedre krajinnej ekológie FPV UMB. Koncom roka 2003 nastúpil na FEE TU Zvolen na funkčné miesto učiteľa štátnicového predmetu Ochrana prírody a krajiny, ktorého bol garantom, vrátane ďalších troch predmetov (Starostlivosť o chránené územia, Vybrané problémy ochrany prírody, Nár odné parky sveta). Počas svojho vedeckého rastu riešil úlohy niekoľkých problémových okruhov:
- determinácie kritérií ochrany biodiverzity,
- výskum indikačných vlastností druhov malakofauny za účelom stanovenia stupňa pôvodnosti krajiny a návrhu na ochranu,
- štúdium vývoja prírody na podklade malakofauny v štvrtohorných substrátoch,
- budovanie sietí genofondovo významných území v regiónoch Slovenska z hľadiska výskytu malakofauny,
- prenikanie introdukovaných druhov fauny s dôrazom na agresívne invázne druhy,
- vštepovaniu environmentálneho povedomia mladej generácii.
Počas svojho pôsobenia na SAV a univerzitách bol riešiteľom viac ako 100 domácich, 3 medzinárodných ekologických projektov a spoluriešiteľom viacerých vedeckých projektov.
Významné miesto z hľadiska praktického využitia získaných vedomostí zaujímala jeho účasť na ekologickom plánovaní. Zahŕňala prenos metódy LANDEP pri riešení ekologických problémov vymedzených území. Zúčastňoval sa na riešení viac ako 20 krajinnoekologických projektov v rôznych oblastiach Slovenska (Ekologická optimalizácia Východoslovenskej nížiny, Ekologické hodnotenie veľkej Bratislavy, Ekologická únosnosť Žiarskej kotliny, Ekologická únosnosť Hornej Nitry, Kvalita životného prostredia Banskej Štiavnice, ekologické štúdie zamerané na ekologickú únosnosť Štiavnick&yacu te;ch vrchov, Zamaguria, …).
Z výsledkov riešenia uvedených projektov a vedeckých úloh publikoval sám alebo v spolupráci viac ako 400 vedeckých a odborných prác vrátane 32 knižných odborných publikácií a monografií a 9 učebných textov (skrípt). Vypracoval viac ako 120 expertíz a posudkov.
Stal sa členom niekoľkých vedeckých spoločností (Slovenská zoologická spoločnosť, Slovenská botanické spoločnosť, Slovenská speleologická spoločnosť, Slovenská geografická spoločnosť, Slovenská spoločnosť pre životné prostredie), redakčných rád odborných a vedeckých časopisov (Naturae tutela, Enviromagazín, Ochrana prírody, Chránené územia Slovenska, ..), bol členom SNK UNESCO pre program MaB, Rady Katedry UNESCO, Poradného zboru ministra ŽP pre ochranu fauny, Vedeckej rady Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej un iverzity vo Zvolene atď.
Svoje skúsenosti a poznatky z problematiky ekológie a ochrany prírody čerpal aj na svojich zahraničných cestách, počas ktorých navštívil vyše 120 krajín na celom svete.
Česť jeho pamiatke.
Miroslav Rusko, 20.04.2013
Rozhovor:
Jozef Šteffek – Zelinkár (náčelník Slovenského skautingu v období 1997 – 1999)
Ako skauting ovplyvnil Tvoj život, čo Ti dal či vzal a čo Ti najviac utkvelo v pamäti z Tvojho pôsobenia ako náčelníka?
Skauting radikálne ovplyvnil môj život. V 90-tich rokoch som mu venoval celý svoj voľný čas. Najskôr ako vodca oddielu, potom ako vodca SÚLŠ a nakoniec ako náčelník. Moja túžba bola obnoviť táborisko v Hodruši a zrekonštruovať jeden historický objekt, kde by bolo možné prenocovať, bolo by tam múzeum skautingu, sídlo SULŠ a priestor pre stretávanie sa skautov. Obe aktivity sa mi podarilo v relatívne krátkej dobe uskutočniť. Zriadená bola Nadácie Baden-Powella prostredníctvom ktorej sa mi podarilo získať finančné prostriedky a postupne so skautmi a odborníkmi realizovať rekonštrukciu skautského domu až po čiastočnú kolaudáciu. Aktívne som organizoval brigády a tábory, kde sa vystriedalo stovky skau tov zo Slovenska aj zo zahraničia. Podarilo sa obnoviť a vybudovať skautské táborisko v Hodruši. A to mi zabralo celý môj voľný čas. Za celé obdobie som sa stretával s mnohými zaujímavými a oduševnenými skautmi zo Slovenska, aj zo zahraničia, ale boli aj iní „tzv. skauti“. Jedna éra môjho života skončila a potom som veľa energie dal cestovaniu, hlavne do tropických krajín na všetkých kontinentoch. Na cestách po svete som stretával skautov, ktorý mi nezištne pomohli. Dosiaľ s nimi udržujem kontakt. Teraz svoj voľný čas venujem vede. Mám na čo spomínať.
[Zdroj: http://storocnica.skauting.sk/historia-slovenskeho-skautingu/nacelnici-a-miestonacelnici-na-slovensku/spytali-sme-sa-nacelnikov/ ]
Vedecke_a_odborne_knizne_publikacie